Choroby a škodcovia ríbezlí

Hrdza čiernej ríbezle Cronartium ribicola

Hrdza čiernej ríbezle Cronartium ribicola škodí hlavne na čiernych ríbezliach. Na spodnej strane listov sa od júna objavujú drobné hrdzavohnedé kôpky letných výtrusov (urediospór). Koncom leta sa vytvárajú na listoch zimné výtrusy (teliospóry) žltej až hnedej farby. Pri silnom napadnutí býva celá spodná časť čepele listu pokrytá žltohnedým huňatým povlakom a listy predčasne usychajú a opadávajú. V dôsledku predčasného opadnutia sa znižujú úrody a konáriky namŕzajú. Vlhké a daždivé počasie a striedanie vyšších denných teplôt s nižšími nočnými teplotami je priaznivé pre šírenie choroby. Pri silnej infekcii, pokiaľ je možné dodržať ochranné lehoty po aplikácii chemických prípravkov, je vhodné urobiť jedno chemické ošetrenie do zberu plodov a ďalšie ošetrenie po zbere. Druhé ošetrenie je dôležitejšie pre udržanie dobrého zdravotného stavu ríbezlí. Z povolených prípravkov proti hrdzi sa používajú Bayleton 25 WP v 0,03 % koncentrácii a Fundazol 50 WP v 0,06 % koncentrácii, s ochrannou lehotou 21 dní. Bayleton je povolené používať len po zbere plodov.

Antraknóza ríbezle

Na červených a menej na bielych ríbezliach je závažnou chorobou antraknóza ríbezle Drepanopeziza ribis. Už v období kvitnutia sa začínajú objavovať prvé príznaky choroby. Na listoch, stopkách, plodoch a jednoročných konárikoch sa vytvárajú okrúhle, hnedé až čierne škvrny, ktoré neskôr splývajú. Najprv sú napádané staré listy od spodnej časti krov. Infikované listy usýchajú a predčasne opadávajú. Choroba sa šíri hlavne vo vlhkých a teplých rokoch. Prezimuje v opadanom lístí.
Z ochranných opatrení je veľmi vhodné odstrániť najlepšie na jeseň infikované listy, ktoré sú zdrojom infekcie choroby v budúcom roku. Z chemických prípravkov používame na ošetrenie Dithane M 45 v 0,3 % koncentrácii alebo Novozir MN 80 v 0,3 % koncentrácii. Ochranná lehota pri oboch je 21 dni.

Septóriová škvrnitosť ríbezlí

Septóriová škvrnitosť ríbezlí MycosphaereIla ribis napáda viac biele ríbezle, ako červené. Príznaky choroby sú veľmi podobné antraknóze a preto sa často prehliada. Prejavuje sa hnedočervenými škvrnami na listoch, stopkách a môže prechádzať aj na plody. Škvrny bývajú väčšie ako pri antraknóze a neskôr dostávajú sivé zafarbenie. Choroba prezimuje v opadnutých listoch. V dôsledku napadnutia listy predčasne opadávajú s následnými škodami uvedenými pri predchádzajúcich chorobách.Ochranné opatrenia sú ako pri antraknóze ríbezlí.

Plazmopara ríbezľová

Plazmopara ríbezľová Plasmopara ribicoIa sa vyskytuje hlavne na červených ríbezliach. Prvými príznakmi sú olejové škvrny, ktoré za sucha zasychajú a pri silnejšom napadnutí listy predčasne opadávajú. K infekcii listov dochádza koncom jari v závislosti od množstva zrážok. V normálnych rokoch sú napádané iba prízemné listy, vo vlhkých rokoch všetky listy. Opadané infikované listy musíme spáliť a nie kompostovať. Z chemických ošetrení je dôležité urobiť postrek pri infekcii v máji až júni prípravkami Dithane M 45 v 0,3 % koncentrácii, alebo Novozir MN 80 v 0,3 % koncentrácií.

Americká múčnatka egreša

Na koncoch mladých konárikov čiernych a pri niektorých kultivaroch i bielych ríbezlí sa objavujú už v máji belavé múčnaté povlaky zapríčinené hubovou chorobou americkou múčnatkou egreša Sphaerotheca mors-uvae. Múčnatý povlak môže prechádzať aj na plody. Belavý povlak neskôr hnedne a stáva sa kožovitý. Na listoch sa väčšinou nevyskytuje. Napadnuté konáre majú menšie listy, ktoré zasychajú a predčasne opadávajú. Plody napadnuté hneď po odkvitnutí sa nevyvíjajú a zasychajú. Neskôr napadnuté plody dozrievajú, ale často sú znehodnotené. Choroba prezimuje hlavne na mladých konárikoch. Americkou múčnatkou sú spravidla napádané ríbezle v uzavretých polohách, v tieni a v hustých porastoch, kde sa držia hmly. Husté, nepresvetlené kry sú na múčnatku viac náchylné. Z preventívnych opatrení je proti múčnatke veľmi dôležitá správna výživa - dostatočné hnojenie hlavne draselnými, fosforečnými a vápenatými hnojivami a neprehnojovanie dusíkom. Napadnuté konáriky je potrebné zrezať, odstrániť spod infikovaných krov lístie (možnosť prezimovania peritécií). Chemické ošetrenie robíme pri objavení sa prvých príznakov. Pred zberom i po zbere plodov môžeme používať z prípravkov Karathane FN 57 v 0,1 % koncentrácii s ochrannou lehotou 28 dni, Morestan v 0,03 % koncentrácii s ochrannou lehotou 21 dní a Fundazol 50 WP v 0,06 % koncentrácii s ochrannou lehotou 21 dní. Po zbere plodov môžeme proti múčnatke ošetrovať Rubiganom 12 EC v 0,03 %, Bayletonom 25 WP v 0,3 % a Nimrodom EC v 0,1 % koncentrácii

Európska múčnatka egreša

Európska múčnatka egreša Microsphaera grossuIariae vytvára biele múčnaté povlaky na líci listov čiernych a bielych ríbezlí a na rozdiel od americkej múčnatky, neprechádza na stopky a konáriky. Jej škodlivosť je v porovnaní s americkou múčnatkou malá.

Náhle hynutie ríbezlí

Pestovatelia ríbezlí aj egrešov iste poznajú dosť nápadný jav, ktorý sa vyskytuje na týchto bobuľovinách takmer každý rok a to, že v prvej polovici vegetačného obdobia sa zastavuje náhle svoj vývoj niektorý silnejší konár, ktorý vädne a postupne celkom uschne. Len zriedkavo bývajú takto postihnuté celé kry, alebo stromčeky. Niekedy prichádza toto akútne vädnutie tiež v čase dozrievania úrody, vtedy ostávajú nedozreté bobule visieť na konárikoch. Skutočnou príčinou takéhoto hynutia ríbezlí aj egrešov býva namrznutie kôry a dreva v období vegetačného pokoja, ku ktorému sa zákonite pridáva infekcia postihnutých tkanív bežne sa vyskytujúcou hubou - plesňou sivou Botrytis cinerea. Optimálnou prevenciou je voľba vhodného pozemku pri výsadbe (kyslejšia, ale priepustná pôda, dostatok vlahy), ďalej starostlivé vedenie stromčekov alebo krov najmä jarným rezom, nie hustý spon, presvetľovanie kultúry, vyrovnané hnojenie (najmä dusíkom), dostatok draslíka, zimný postrek (najlepšie 1 % Nitrosanom), podľa potreby aj chemické ošetrenie cez vegetáciu, starostlivý zber ovocia, aby nedošlo k mechanickému poškodeniu letorastov, alebo konárov. Ak sa napriek tomu náhle hynutie bobuľovín objaví, treba čo najskôr konár pri báze ostrým nožom odrezať až do zdravého (nezhnednutého) dreva a ranu natrieť napr. stromovým balzamom. Odrezané choré časti treba spáliť, aby sa nemohli vytvoriť spomínané skleróciá a umožniť hube prežitie do ďalšej sezóny.

Škodcovia ríbezlí

Najrozšírenejšími škodcami ríbezlí a egrešov sú vošky. Na červených ríbezliach sa najčastejšie vyskytuje voška ríbezľová Cryptomyzuc ribis, na čiernych ríbezliach
voška šalátová Hyperomyzus lactucae a na egrešoch voška egrešová Aphidula grossulariae. Všetky tri druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok uložených v úžľabí pukov ríbezlí, alebo egrešov. Škodlivosť vošiek sa neprejavuje iba v priamom cicaní rastlinných štiav a v znečisťovaní listov medovicou, ktorá je živnou pôdou pre rôzne černe, ale i v prenose vírusových ochorení ríbezlí a egrešov. Preto proti nim musíme zasiahnuť neúprosne a včas. Najdôležitejším zásahom proti voškám je zimný postrek rastlín osídlených vajíčkami vošiek. V prípade vošky ríbezľovej a šalátovej dôkladne vykonaný zimný postrek úplne vylúči možnosť napadnutia týmito druhmi vošiek v nasledujúcom vegetačnom období. Voška egrešová nám však môže naletieť kedykoľvek počas vegetácie zo susedných záhrad, kde zimný postrek neurobili. V takom prípade musíme zasiahnuť čo najskôr po zistení príznakov napadnutia, ktoré sú dosť nápadné a jednoznačné. Listy napadnuté voškou egrešovou sa deformujú a vytvárajú zhluky na vrcholových výhonkoch ktoré sa tiež deformujú. Najväčšie škody môže spôsobiť na výhonkoch meruzalky, ktoré sa v mnohých prípadoch nemôžu použiť na štepenie. Počas vegetácie proti voškám aplikujeme Pirimor DP 50 (OL 7 dní), Diazinon 60 EC, alebo Basudin 60 EC (OL 14 dní)

 Voška ríbezľová                                                                                           Poškodené listy od vošky ríbezľovej

Voška šalátová                                                                                            Poškodené listy od vošky šalátovej

Voška egrešová                                            Poškodené listy od vošky egrešovej

Nebezpečným škodcom ríbezlí je roztoč vlnovník ríbezľový Eriophyes ribis, ktorý spôsobuje zdurenie pukov hlavne čiernych, ale i červených odrôd ríbezlí, pripadne i egrešov. Napadnuté puky sú v porovnaní so zdravými zväčšené a majú nápadný guľovitý tvar. Roztoč v nich prezimuje a opúšťa ich až po vypučaní za teplých a slnečných dní. Z napadnutých pukov spravidla nevyrastú výhonky či súkvetia, pretože krátko po vypučaní zasychajú. Škodlivosť roztoča ríbezľového zvyšuje skutočnosť, že je prenášačom nebezpečného vírusového zvratu čiernych ríbezlí. Proti roztočovi ríbezľovému tesne pred kvitnutím a po odkvitnutí ríbezlí môžeme použiť Diazinon 60 EC, alebo Basudin 60 EC. Prípadné ďalšie postreky vykonáme v 10-dňových intervaloch, pričom pri neskorších postrekoch dbáme na dodržanie 14-dňovej hygienickej ochrannej lehoty uvedených prípravkov.

Podobník tipuľovitý Aegeria tipuliformis

Nenápadným, ale nie bezvýznamným škodcom ríbezlí je aj podobník tipuľovitý Aegeria tipuliformis ,ktorého húsenica vyžiera, dreň dvoj až trojročných konárikov ríbezlí a môže spôsobiť ich postupné, alebo náhle odumieranie. Do roka má jedno pokolenia a prezimuje v štádiu staršej, ale ešte nie dospelej húsenice vo vyžratých chodbičkách. Na jar sa kuklí. Motýle sa liahnu približne od polovice júna, ale lietať môžu až do konca augusta. Vzhľadom na dlhé obdobie rojenia motýľov je chemická ochrana, ktorá by mala byť zameraná práve proti motýľom dosť problematická, lebo spadá do obdobia dozrievania ríbezlí. Z hygienických dôvodov preto chemické ošetrovanie výsadieb v čase dozrievania ovocia musíme vynechať. Striekať by sme mohli až po zbere úrody, no v tom čase je už dosť vajíčok nakladených a z nich sa už v mnohých prípadoch vyliahli aj húseničky, ktoré sa vžierajú do výhonkov. Preto ťažiskom boja bude odstraňovanie napadnutých výhonkov počas jarného rezu ríbezlí. Ak nájdeme konárik s vyžratým stredom, skracujeme ho dovtedy, kým nenarazíme na zdravú časť. Odrezané kúsky spálime, pretože v nich sa nachádzajú zimujúce húseníce.

Piliarka ríbezľová Pteronidea ribesii a piadivka egrešová

Piliarka ríbezľová                                        Piadivka egrešová                                                       Piadivka egrešová

Menej častým škodcom ríbezlí a egrešov je piliarka ríbezľová Pteronidea ribesii a piadivka egrešová. Abraxas grossulariata . Larvy oboch škodcov ožierajú listy ríbezlí a egrešov, niekedy môžu spôsobiť aj holožery hlavne v mladých výsadbách. Proti nim chemicky zasahujeme iba výnimočne. Aj tu môžeme použiť Diazinon, alebo Basudin, ale iba proti mladým larvám.

Byľomorom ríbezľovým Dasineura tetensi

  
 V posledných rokoch sa na čiernych ríbezliach čoraz častejšie stretávame s byľomorom ríbezľovým Dasineura tetensi , ktorého oranžové beznohé a bezhlavé larvy spôsobujú výrazné deformácie listov na vrcholoch výhonkov. Do roka máva 2 až 3 pokolenia a prezimuje v štádiu lariev v pôde. Chemická ochrana vo väčšine prípadov nebýva potrebná.

Puklica slivková Parthenolecanium corn a štítnička nebezpečná Quadraspidiotus perniciosus

Puklica slivková                                                                                                     Štítnička nebezpečná

Ďalším škodcom ríbezlí a egrešov je puklica slivková Parthenolecanium corn a štítnička nebezpečná Quadraspidiotus perniciosus. Ich výskyt signalizuje, že často zabúdame na chemické ošetrenie drobného ovocia v záhradkách a preto sa môžu uvedení škodcovia z roka na rok na nich udržovať a rozmnožovať. Pritom by stačilo ríbezľové a egrešové kry, resp. stromčeky dôkladne ošetriť v zimnom období Nitrosanom, alebo Arborolom, ktoré spoľahlivo ničia zimujúce larvy oboch škodcov.

Roztočec chmeľový Tetranychus telarius

Roztočec chmeľový

Nešpecifickým škodcom ríbezlí je i roztočec chmeľový Tetranychus telarius, ktorý škodí na desiatkach rôznych kultúrnych rastlín. Na ríbezliach sa zvyčajne premnožuje v letných mesiacoch, spravidla až po zbere úrody. Pri silnejšom výskyte škodcu striekame Diazinonom, alebo Basudinom, prípadne špeciálnymi akaricídmi (Plictran 25 W, Milbol EC, Omite 57 E).

 Vírusové choroby – preventívne a operatívne opatrenia

• Vysádzať zdravý biologický materiál (sadenice, podpníky, vrúble).

• Vyberať odrody vhodné do príslušných stanovištných podmienok.

• Zabezpečiť dokonalú agrotechniku pred výsadbou, aj počas celého vegetačného obdobia- pôda bez burín, ošetrovanie atď.

• Správne hnojiť základnými hnojivami aj mikroelementmi.

• Aplikovať insekticídy včas, už pri prvom nálete vošiek, postrekovanie opakovať.

• Odstraňovať poškodené časti rastlín, výhonky neodlamovať, ale strihať nožnicami.

• Robiť negatívne výbery, napadnuté jedince odstrániť z porastov a spáliť
Zavlažovanie ríbezlí