Choroby a škodcovia tují

Choroby a škodcovia tují

Rovnako ako všetky ostatné rastliny, tak aj tuje môžu napadnúť rôzne choroby, či škodcovia. Ak však venujeme čas prevencií prípadne proti škodcovi zasiahneme včas, budeme sa tešiť zo silných a zdravých stromčekov.

Problémy pri pestovaní

Ak vám tuje z ničoho nič začnú hnednúť, je jasné, že ich stav mohlo zapríčiniť viacero dôvodov, pričom nezáleží na veku stromu, lebo hnednutím trpia všetky vekové kategórie:

-Zlý závlahový režim - po výsadbe treba zaliať, ale nie utopiť sadenice. V ťažších pôdach zalievajte opatrne, v piesočnatých častejšie a výdatnejšie. Do doby, než tuje zakorenia, sledujte vlhkosť pôdy.

-Zimné presychanie - je spôsobené nedostatkom vlahy v pôde. Ohrozené sú hlavne črepníkové rastliny. Vo voľnej pôde zalejte tuje pred jej zamrznutím a pri odmäku dopĺňajte vlahu.

-Prehnojenie - nedávajte hnojivo ku koreňom hneď pri výsadbe, počkajte s prvou dávkou prihnojenie radšej mesiac po výsadbe. Než prehnojiť, radšej prihnojte až budúcu sezónu, kedy bude koreňový systém viac vyvinutý.

-Nedostatok živín - staršie stromy hrdzavejú, chýba ak im horčík v pôde. Rozpustite vo vode horkú soľ, postriekajte na list (rýchlejší účinok) alebo aplikujte zálievkou.

-Zimné oteplenie - a následné veľké mrazy spôsobujú popraskanie pletív vytekajúcou miazgou. Uschnuté vetvičky nezachránite, musíte ich celé odstrihnúť.

-Zimné zasolenie - živé ploty pri komunikáciách trpia presakovaním soli z vozovky. Radšej si do týchto miest živý plot nevysádzajte, po čase vám aj tak uhynie.

-Napadnutie hubami - koncom leta sa objavujú odumreté výhony s čiernymi plodničkami. Odstráňte konáre a tuje postriekajte fungicídom podľa návodu.

-Napadnutie škodcovia - larvy niektorých motýlikov molovka tujová sa zavŕtajú do vetvičiek, ktoré následne koncom leta zasychajú. Postrek na savý a žravý hmyz by mal rastlinu škodcu zbaviť.

Choroby a škodcovia tují
Tuje sú obľúbené pre svoju otužilosť a nenáročnosť. Napriek tomu sú napádané chorobami a škodcami. Nemýľte si však choroby a škodcov za iné faktory, ktoré zapríčiňujú vysychanie tují, ako je silné priame slnečné lúče, sneh, mráz, dlhodobý vietor, blesky, nedostatok a lebo prebytok vody v lete alebo aj v zime, nevhodná pôda, prehnojenie alebo nedostatok živín. Ak tieto faktory vylúčite zostanú vám choroby zodpovedné za časté odumieranie listov alebo konárov, alebo škodcovia ako roztočce a molovky. 

 


 

Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)

 

Častou chorobou u tují býva fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.). Napadnutie sa prejavuje hnednutím a hnilobou koreňového krčku. Korene postupne mäknú a rozpadávajú sa. Medzi zdravým a napadnutým pletivom je ostrá hranica. Ochrana proti fytoftorové hnilobe spočíva v dodržiavaní preventívnych opatrení. V prvom rade sa treba vyhnúť výsadbe v oblastiach, ktoré sú zhutnené, nedostatočne odtekajú alebo sú príliš vlhké V druhom rade zabezpečiť dobrú drenáž pod koreňmi na odvod vody a tým sa vyhnúť vlhkým podmienkam v ktorých sa patogénu darí. V treťom rade to znamená brať odrezky len zo zdravých rastlín a systematicky odstraňovať v škôlke rastliny s príznakmi fytoftorovej hniloby. Chemická ochrana spočíva v dôkladnej zálievke vytriedených rastlín 0,2% prípravkom Aliette 80 WG, 0,05% prípravkom Polyversum alebo 0,25% prípravkom Proplant v dávke 4 l vody / m². na hnednutie ihličia.


 

Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)

Častou chorobou u mladých jedincov tují, jeden až štyri roky starých je hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina). Príznaky ochorenia sa objavujú na mladých rastlinách obvykle v polovici leta. Šupinovité listy, hlavne na spodných vetvách majú na hornej strane žltohnedé nekrotické škvrny, ktoré neskôr hnednú. Vyzerajú ako spálené plameňom. Na jar budúceho roku sa objavujú na hornej strane odumretých šupinatých listov temne hnedé vankúšiky, v ktorých sa pod pokožkou vytvárajú plodnice. Po dozretí plodníc pokožka praská a z plodničiek (apotecií) sa uvoľňujú spory. Preventívna ochrana proti hnednutiu ihličia spočíva v správnom rastovom režime tj. Výsevy alebo zakorenené odrezky zalievať zrána, aby rastliny do večera oschli. V škôlke mladé rastliny v období zvýšenej infekcie (leto - jeseň) preventívne chemicky ošetrovať 0,03% prípravkom Discus alebo prípravkom Dithane DG Neotec, prípadne kombináciou Dithane DG Neo-Tec + Merpan 80 WG.


 

Huba (Pestalotia funerea)(Pestalotiopsis funerea)

 

Ďalšou príčinou zasychania ihlíc tují a iných ihličnanov huba (Pestalotia funerea)(Pestalotiopsis funerea).Najčastejšie sa vyskytuje na šupinatých lístkoch druhov r. Thuja a Juniperus, napáda aj druhy r. Chamaecyparis, Cupressus .Napadnuté časti od vrcholov výhonov žltnú a hnednú. Pri väčšom výskyte začne rastlina opadávať zvonka smerom dnu. Okrem ihličia sa môže huba objaviť aj na šiškách a semienka prenášajú hubové ochorenie. Infekcia semenáčikov začína na stonke, ktorá zhnedne a mladé semenáčiky odumierajú. Infekcia klíčiacich rastlín sa prejavuje zhnednutím a padaním stonky. Huba prežíva v plodniciach na rastúcich alebo už spadnutých infikovaných ihliciach. Huba je schopná prežiť bez zníženia životnosti konídií aj dlhšie obdobie sucha. Parazit napáda predovšetkým oslabené rastliny (nedostatok alebo nadbytok výživy, nevhodné stanovište, poškodenie imisiami, hustá výsadba spojená s nadmernou vlhkosťou a pod.). Ochrana spočíva v odstránení napadnutých častí , v zmene oslabujúcich faktorov a v aplikácii fungicídov s účinnou látkou tebuconazol, tebuconazol s trifloxystrobinom alebo triticonazalom, ktoré sú účinnejšie pri prevenčnej aplikácii.


 

Odumieranie výhonkov (Kabatina thujae)

 

Odumieranie ihlíc tují, borievok a ďalších druhov č. Cupresaceae môže mať viac príčin. Jednou z možných pôvodcov je huba Kabatina thujae, ktorá sa často vyskytuje ako sekundárny parazit. Výrazným príznakom je hnednutie jednotlivých šupinových lístkov alebo vrcholových častí výhonov. Na kôre napadnutých výhonov sa koncom mája až začiatkom júna objavujú drobné (0,2-0,4 mm) čierne plodničky (acervuli). Uvoľňované konídie zaisťujú ďalšie šírenie huby. Poškodené bývajú väčšinou len časti výhonov, ale pri silných infekciách môžu odumierať celej rastliny. Huba prezimuje v napadnutých výhonoch. Podobné symptómy spôsobuje aj molovka Argyresthia trifasciata. Bezpečným rozlišovacím znakom sú plodničky alebo míny, exkrementy a minujíce larvy či vstupné otvory. Podobné symptómy môžu byť vyvolané aj nedostatkom svetla či poškodenie mrazom. Nedostatkom živín tiež podporuje výskyt patogénu. Ochrana spočíva v odstrihnutí napadnutých častí, aplikácií fungicídov ( Dithane DG Neotec alebo kombináciou Dithane DG Neo-Tec + Merpan 80 WG) v čase produkcie spor.


 

Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus) a Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)

 

V druhej polovici vegetačného obdobia dochádza zvyčajne k prirodzenému hnednutie a usychanie bočných vetiev tují, borievok aj cyprusov . V posledných rokoch sa však na týchto ihličnanoch objavuje škodca , ktorý spôsobuje podobné príznaky - týmto nepríjemným škodcom je lykokaz tujový (Phloeosinus thujae) . Na rozdiel od prirodzeného hnednutia a usychanie spôsobuje nepravidelné odumieranie jednotlivých vetvičiek v korunách napadnutých stromov. V máji a v júni sa dospelí chrobáky doslova "zažerú" do menších vetiev a vykukávajú v nich krátke chodbičky. Keď zafúka silnejší vietor, takto poškodené konáre zo stromov opadávajú. V ich bazálnej časti nejdeme vykusnuté chodbičky a niekedy aj samotné chrobáky. Lykokaz známy aj ako lykožrút má valcovité, čiernohnedé telo a býva dlhý 1,5 až 2 mm, jeho larvy sa vyvíjajú pod kôrou kmeňov a silnejších konárov borievok, tují či cyprusov. Väčšinou ide o oslabené alebo staré stromy, ktoré vlastne lykokaz len "dorazí", pretože by pravdepodobne aj tak odumreli. Lykožrút má počas roka jednu generáciu a hlavným obdobím rojenia chrobákov je máj a jún. Postreky, ktoré sa odporúčajú používať počas rojenia chrobákov, nemávajú príliš veľký účinok , je preto otázne, či proti škodcom vôbec zasahovať - poškodením jednotlivých vetiev nie je totiž život napadnutých stromov ohrozený. V suchých a teplých rokoch a v oblastiach, kde je výskyt lykožrúta extrémny, by sa mohli urobiť dva postreky s dvojtýždňovým odstupom prípravkami Dursban 480 EC a Karate Zeon 5 CS. Do postrekovej kvapaliny je dobré pridať zmáčadlo (napr. Silwet). Z hygienických opatrení je dobré odstránenie napadnutých konárov.

Podobným škodcom spôsobujúci rovnaké poškodenia ako u lykokaza tujového je lykokaz borievkový. Ochrana je tiež rovnaká.


 

Míneargyresthia thuiella)

Zhnednutie koncov výhonkov je prvým príznakom napadnutia mínerkou tujovou. V júni sa na ihliciach objavujú pravidelne kruhovité otvory. Na jeseň pokračuje hnednutie šupín od špičiek výhonkov – šupiny sú v protisvetle priehľadné, výhonky sú duté, a nachádzajú sa v nich húsenice, na jar kukly. Postupne ihlice hnednú a usychajú.. Poškodenie je estetické, opakovane napadané dreviny však môžu uhynúť Vyskytuje sa predovšetkým na tujách, cypruštekov a borievkách. Poznávacím znakom škodcu sú tri nápadné pruhy krídlach. Za mierneho počasia poškodzujú rastlinu aj v zimnom období. Z preventívnej ochrany je nutné zabezpečiť tujám a ostatným druhom optimálne podmienky, ako je správne miesto, zálievka a výživa. V tom prípade je malá pravdepodobnosť, že rastlinu ohrozia škodcovia či choroby. Chemická ochrana spravidla nie je nutná., v prípade veľkého výskytu je možné použiť klasické alebo biologické insekticídy v termíne výletu, ktorý možno sledovať pomocou feromónových lapačov. Najvhodnejší termín chemickej ochrany je obdobie aktívneho letu motýľov a kladenia vajíčok. Ako najvhodnejšia doba postreku je prvá polovica júna, ďalej je možné vykonať ochranný zásah na začiatku júla a po 14 dňoch postrek zopakovať. Bolo overené, že mínerka prezimuje ako húsenica vo vetvičkách tuje, v ktorých sa na jar kuklia. Dospelý jedinci lietajú od poslednej dekády mája do druhej polovice júna. Na ochranu ihličnanov boli testované dva druhy prípravkov, ktoré boli aplikované na prelome júna a júla. Proti mínerke sa osvedčil Mospilan 20 SP (acetamiprid) a Dimilin 48 SC (diflubenzurón) aplikovaný koncom júna.


 

 Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)

 

Zhnednutie listových šupín a ich presvetlenie od špičiek výhonkov, sú prvým príznakom poškodenia týmto škodcom. Výhonky sú duté, v nich sa nachádza žltá resp- žltozelená húsenica, neskôr už len oválny otvor na báze vyžratého výhonku. Ochorenie zapríčiňujú dva druhy motýľov Argyresthia dilectella, A. trifasciata. Ochorenie je väčšinou bezvýznamné, avšak pri viac ročnom ochorení môže dôjsť k presvetleniu živých plotov. Chemická ochrana spravidla nie je nutná., v prípade veľkého výskytu je možné použiť klasické alebo biologické insekticídy v termíne výletu, ktorý možno sledovať pomocou feromónových lapačov. Najvhodnejší termín chemickej ochrany je obdobie aktívneho letu motýľov a kladenia vajíčok. Ako najvhodnejšia doba postreku je koncom júna u A. trifasciata. a v júli u Argyresthia dilectella. Na ochranu ihličnanov boli testované dva druhy prípravkov, ktoré boli aplikované na prelome júna a júla. Osvedčil Mospilan 20 SP (acetamiprid) a Dimilin 48 SC (diflubenzurón) aplikovaný koncom júna.


 

Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)

 

Jedným zo škodlivých druhov, ktorý v posledných rokoch čím ďalej častejšie trápi pestovateľov tují, cypruštekov a borievok je štítnička borievková (Carulaspis juniperi). Táto štítnička patrí spolu s inými príbuznými druhmi do skupiny červov s veľmi dobrou schopnosťou prežívať a škodiť na rastlinách aj napriek vykonaným regulačné opatreniam, ktorých účinok býva často z rôznych dôvodov nedostačujúci. Štíty samičiek sú kruhové, belavé, slabo klenuté s excentrickou žltohnedú škvrnou. Dosahujú v priemere 1-1,5 mm. Štíty samčekov sú menšie, asi len 0,5-1 mm dlhé, podlhovasté, so zreteľným pozdĺžnym rebierkom na vrchnej časti. Oválné vajíčka sú bledo žltkasto biela. Nymfy sú bledé, zelenkavo žltej farby. Samičky kladú v máji vajíčka pod ochranu svojich štítkov a umierajú. V júni sa liahnu nymfy, ktoré sa menia v dospelé jedince až neskoro na jeseň. Samčekovia po párení umierajú, prezimujú iba samičky. Hromadným saním, kedy sú vetvy pokryté veľkým počtom jedincov, spôsobujú štítničky poruchy rastu, deformácie, žltnutie ihlíc, usychanie výhonov a konárov, niekedy aj celých kríkov. Pri veľmi silnom výskyte sú kríky pokryté lepkavú medovicou. Proti štítničkám zasahujeme čo najskôr po ich zistení. Keďže ich telo je pokryté ochrannou voskovou vrstvou, do postrekovej kvapaliny sa odporúča pridať aj zmáčadlo (napr. Citowett). Ošetrenie treba v 7 až 10 - dňových intervaloch aspoň dvakrát zopakovať. Na každý však musíte použiť iný prípravok – treba ich vždy prestriedať. Na prvý postrek aplikujte napríklad Dursban 480 EC alebo Reldan 22, na druhý za desať dní použite prípravok Karate Zeon 5 CS. Použiť sa dajú aj prípravky Actara, Calypso, Mospilan.

Používateľ webu, www.flormax.sk , so sídlom Kvetová 514/26 Bojnice 97201, IČ:42140765 , ako správca osobných údajov, spracováva na tomto webe cookies potrebné pre fungovánie webových stránok a pre analytické účely a v prípade Vašeho súhlasu tiež pre personalizáciu reklám. Prečítajte si Zásady súborov cookies.

Súhlasím