Mišpuľa

Mišpuľa (Mespilus gaemanica L.)

POUŽITIE:

Plody mišpule sa konzumujú sa buď priamo alebo spracované sušením, ako víno či v nátierkach. Využívajú sa aj ako liečivo, najmä pri črevných kataroch. Bohatou násadou kvetov je významnou rastlinou pre včelárov, peknou okrasnou drevinou a pre vysokú tvrdosť dreva nachádza uplatnenie i v stolárstve.

PESTOVANIE A ZBER:

Mišpuľa (čeľaď Rosaceae ) je samoopelivá. Vyžaduje ľahké pôdy bohaté na vápnik. Vyhovujú jej teplejšie oblasti a južné expozície. Je však vysoko odolná voči nízkym teplotám, prašnému prostrediu a exhalátom. Pre neskoré kvitnutie nebýva poškodzovaná jarnými mrazmi. Rozmnožujeme ju semenom, štepením alebo potápaním. Pestovať ju môžeme ako ker alebo ako nízky strom. Vysádzame ju na vzdialenosť 4 – 5 m. Nie je náročná na rez. Najčastejšou chorobou mišpule sú hnednutie hruškových listov (Diplocarpon soraueri), ktoré spôsobuje predčasný opad listov. Zo živočíšnych škodcov býva napádaná roztočom hruškovitým (Eriophyes piri). Plod y sa zberajú po uhniličení, čo je približne po prvých jesenných mrazoch. Plody neopadávajú. Úroda z dospelej dreviny je približne 20 – 30 kg.