Ruže

Ruža (Rosa)

Stanovište
Ruže by mali rásť na slnečnom stanovišti – ideálne je vzdušné a otvorené miesto, nie v rohu, zákutí ani tesne pred živými plotmi (tu je zvýšené riziko vzniku hubových ochorení).

Pôda
Najkrajšie rozkvitajú ruže v hlinitopiesočnatých a priepustných pôdach s dostatočnou zásobou živín. V zásade platí, že pôda by mala byť stále mierne vlhká, najmä pri koreňoch. Nikdy však nesmie byť premáčaná.

Zálievka
Ruže zalievame pomalšie a dlhšie, tak sa vlaha dostane do celého koreňového systému. Nie je dobré zalievať ich silným prúdom vody a už vôbec nie na listy.

Živiny
Kvalita a množstvo kvetov ruží závisia aj od prísunu živín. Pri výsadbe je dobré dať do výsadbovej jamy preosiaty kompost. Na ďalšie prihnojovanie počas vegetácie používame hnojivo určené špeciálne na ruže s vyšším obsahom fosforu, a to hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, alebo môžeme ruže prihnojovať raz za šesť týždňov.

Nástielka
Často sa ignoruje prospešnosť nástielky. Okolie vysadených ruží by sa malo nastielať kôrou, slamou, ihličím alebo pilinami vo vrstve aspoň 5 cm. Pomôže to udržať v pôde dostatočnú vlahu a takisto zachovať ideálnu teplotu. Okrem toho sa v okolí ruží nebude vyskytovať burina. Tak sa zabráni aj nežiaducemu prehrievaniu pôdy a koreňov.

Letná starostlivosť
Vzhľadom na to, že korene ruží potrebujú dostatok vzduchu, je nevyhnutné ich okolie na záhone pravidelne okopávať, ak nie sú namulčované. Nie však hlboko, skôr plytšie. Treba odstrániť všetku burinu – odoberá ružiam nielen vlahu, ale najmä živiny. Dôležité je aj pravidelné zavlažovanie. Platí to najmä pre novovysadené rastliny. V prípade starších rastlín je zálievka potrebná najmä počas suchých a horúcich dní. Zalievať nesmieme listy ani kvety, pretože by sme tým mohli podporiť rozvoj hubových chorôb. Medzi bežnú starostlivosť patrí aj odstraňovanie odkvitnutých kvetov a takisto čistenie krov od suchých a zažltnutých listov. Ide o prevenciu pred nepríjemnými ochoreniami. Ruže najčastejšie napádajú hubové choroby (čierna škvrnitosť a múčnatka) alebo živočíšni škodcovia (vošky, piliarky). Okrem odporúčaných chemických prípravkov môžeme použiť aj prírodné prostriedky. Rastlinné výluhy (rajčiak, vratič, praslička a pod.) dokážu zlikvidovať bez problémov napríklad vošky. Preventívne tiež pomáha vysádzať ruže spolu s niektorými rastlinami, napríklad s levanduľou.

Na jar treba rezať
Aby boli ruže vo forme a pekne kvitli, vyžadujú si rez. S ním začíname už pri ich výsadbe – pri voľnokoreňových ružiach jemne skrátime korene aj nadzemnú časť. To isté platí aj pri ružiach s koreňovým balom.

Koncom marca režeme aj staršie ruže. Z nich odstraňujeme najmä suché, choré a poškodené výhony. Veľkokveté ruže režeme na dve až štyri očká, floribundky na päť až sedem očiek. Miniatúrne odrody nerežeme. Pri stromčekovitých ružiach opatrne skrátime korunku, aby všetky puky smerovali von z kra. Vo všeobecnosti sa reže na vonkajší púčik, šikmo, približne 8 mm nad ním.

V prípade popínavých ruží len mierne skrátime staršie výhony a odstránime bočné, zahusťujúce výhony. Aj po odkvitnutí treba presvetliť kry popínavých ruží, odporúča sa nechať len najmladšie výhony. Netreba zabúdať ani na pravidelné odstraňovanie planých výhonov, ktoré zbytočne vysiľujú tieto ušľachtilé rastliny.

Základnou prácou na začiatku vegetácie, po odhrnutí zimnej ochrannej prikrývky, je jarný rez ruží. Najvhodnejší čas preň je koniec marca alebo začiatok apríla, keď nám pri tvarovaní rastliny neprekážajú listy.

Rez ruží
Pri príliš včasnom reze môžu neskoré mráziky spáliť nové výhonky. Vtedy treba rez zopakovať a drevo so zmrznutými výhonkami odstrániť (zdravé rastliny do 14 dní zregenerujú).
Účelom rezu je predovšetkým odstrániť staré a poškodené drevo, čím sa podporí celková vitalita rastliny. Kvôli bohatému kvitnutiu a veľkým kvetom však treba rezom odstrániť aj príliš tenké výhonky. Rez ruží sa líši podľa skupín.

Jarný rez
Veľkokveté ruže sa režú na 3 – 6 očiek tak, že tenké výhonky skrátime viac, hrubšie menej. Ak počítame s rezom do vázy, režeme hlbšie, aby sme získali síce menej, ale hrubších a dlhších výhonkov s veľkými peknými kvetmi.

Mnohokveté ruže tvarujeme s cieľom získať pekný porast, ktorého hlavnou úlohou je zdobiť kvetmi záhradu. Vychádzame zo stavu rastlín a charakteru rastu odrôd, pričom rez nemusí byť taký hlboký, môžeme ponechať až 8 očiek (no dá sa rezať až na 3). Stromčekové ruže režeme podobne ako mnohokveté, lepší je hlbší rez, s prihliadnutím na pekný tvar korunky. Miniatúrne ruže buď nerežeme a odstránime len vyschnuté časti rastliny, alebo ich opatrne zrežeme asi na polovicu výšky. Sadové a popínavé ruže jarný rez nevyžadujú, mladé výhonky naopak treba chrániť. Hlavný rez popínavých ruží prichádza do úvahy až po odkvitnutí, keď sa odstraňujú staršie výhonky kvôli presvetleniu (najmä starších) kríkov. Po odkvitnutí režeme aj sadové ruže. Na jar odstránime iba namrznuté a suché koncové vetvičky, aby sme podporili vitalitu a vzrast kríka.

Letný rez
Letný rez má u ruží podnietiť druhé kvitnutie. Všetky odrody nekvitnú rovnako bohato a kvitnutie odráža aj celkovú starostlivosť, no to, koľkokrát za vegetáciu ker zakvitne, ovplyvníme najviac práve letným rezom. Oboma rezmi (jarným aj letným) sa dá kvitnutie za ideálneho sezónneho počasia aj dobre regulovať. Pri ružiach počítame s prvým kvitnutím koncom júna, s druhým koncom júla a v auguste. Priaznivé počasie môže podnietiť ešte tretie kvitnutie koncom septembra a aj keď je jeho intenzita slabšia, niekedy sa kvety držia na kríku až do prvých mrazov či snehu. Letný rez spočíva v odstraňovaní odkvitnutých kvetov, ktoré odstraňujeme ihneď, keď prestanú byť pekné, ešte pred opadaním korunných lístkov. Pri veľkokvetých ružiach odstraňujeme kvet aj s časťou stonky a najmenej jedným pravým listom. Režeme 5 – 8 mm nad ďalším zdravým očkom a ponechané očko má smerovať von z kríka, aby si rastlina udržala vyvážený tvar. Pri mnohokvetých a popínavých ružiach orezávame celé kvetenstvá nad prvým listom.

Letný rez nepotrebujú botanické ruže a sadové ruže s peknými, ozdobnými šípkami, ktoré pestujeme aj preto, že sú v zimnom období veľmi pôsobivé.

Zimná ochrana
Prežitie zimy je pre ruže náročné, lebo šľachtené odrody, najmä záhonových a popínavých ruží, sú v mieste naočkovania na podnož (koreňový krček alebo báza rozkonárovania korunky pri stromčekových ružiach) najchúlostivejšie. Miesto očkovania sa pritom nachádza tesne pod povrchom pôdy alebo vo výške nad ním, teda nechránené pred mrazivým zimným počasím.

Pri prekonaní zimy bez ujmy na zdraví je preto dôležitá zimná ochrana. Ide o zakrytie koreňového krčka a spodných častí výhonkov do výšky 20 – 30 cm nahrnutím zeminy ku každej rastline – nakopcovaním. Toto jednoduché opatrenie ochráni záhonové ruže pred zmrznutím, no treba ho urobiť v správnom čase (podľa sezónneho počasia v danom roku), aby sme rastliny nezakryli príliš zavčasu (za teplého počasia by sa prehriali a mohli zapariť), ale ani príliš neskoro. Menší mrázik rastlinám neuškodí, no ak predpoveď počasia avizuje dlhodobú zimu, treba ruže urýchlene zakryť, najlepšie ornicou alebo dobre zotletým kompostom. Pred zakrývaním je vhodné ruže mierne zrezať, aby sme ich mohli bez problémov zahrnúť zeminou (hlavný rez kvôli kvitnutiu však robíme až na jar).

Stromčekové ruže sú na zazimovanie ešte náročnejšie, lebo treba chrániť nielen pomerne vysoký kmienik, ale aj korunku s miestom naštepenia. Mladé jedince chránime pred mrazom tak, že (pružný) kmienik prehneme k zemi, stabilizujeme ho v tejto polohe háčikom a korunku položenú na pôdu nakopcujeme – presypeme sypko spracovanou zeminou a prekryjeme čečinou alebo lístím. Nakoniec kmienik obalíme jutovinou. Staršie stromčekové ruže už neohýname, lebo hrubší, menej pružný kmienik by sa mohol zlomiť. Dobre obalíme kmienik aj korunku (najlepšie osobitne) jutovinou alebo fóliou s bublinami a ešte ich previažeme špagátom. Zakrytie aj odokrytie je dôležité urobiť v správnom čase, aby sa konáriky vo vnútri neprehrievali (zimným slnkom) a nezačali predčasne vyháňať.